Takmer 200-ročná budova potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu. Začne sa verandou, na ktorú už ľudia s dobrým srdcom prispeli vyše 25-tisícmi eur.
Vyučený spojovací technik dodržiava tradíciu starých majstrov, ktorí vyrábali nábytok a aj špeciálne hračky, ako sú koníky s ornamentmi z kružidla, nafarbené z vyvarených sliviek alebo trniek. Bez neho by ich výroba už zanikla.
Zoženie 200 000 eur?
Šikovný remeselník sa rozhodol, že vráti hračky do Kyjatíc a tak sa tam ujal schátranej, skoro 200-ročnej školy. Chce ju prerobiť na svoju dielňu, interaktívnu expozíciu hračiek či múzeum školy. V spolupráci s Čiernymi dierami preto vznikla zbierka na rekonštrukciu verandy. „Potrebovali sme 15-tisíc a už sa vyzbieralo viac ako 25-tisíc eur, čo ma veľmi prekvapilo. Ukázalo sa, že ešte existujú ľudia s dobrým srdcom,“ uviedol Hedvigi.
Za peniaze zo zbierky chce výrobca obnoviť pôvodne celopresklenú drevenú verandu a urobiť tam miesto pre dočasné výstavy a ukážky výroby kyjatických hračiek. „Ak nám ostanú peniažky, investujeme ich do výbavy, čiže zakúpime stoly či vitríny,“ doplnil Ladislav s tým, že na rekonštrukciu celej školy z roku 1836 by bolo potrebných okolo 200-tisíc eur.
„Chcem zachovať všetko, čo sa dá. Ak by sa to podarilo, požiadal by som o zapísanie školy do kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to však dlhodobý proces,” ozrejmil majster, ktorý vyrába zruba 20 druhov hračiek. Najviac ľuďom učarovali koníky, magnetky či podšálky.
Legandárne hračky
Kyjatické hračky začali vyrábať pred vyše 150 rokmi. Drevené figúrky vyrábali majstri najčastejšie z bukového dreva a boli farebné a bohato zdobené. Niektoré boli vysoké aj meter, aby si ich mohli deti vyskúšať. Základom kyjatickej výzdoby sú kruh a elipsa. Kyjatickým hračkám predchádzala výroba nábytku.
Majstri v Kyjaticiach vyrábali najskôr drevené skrine na uskladnenie obilia, neskôr truhlice a iný nábytok. Hromadná výroba hračiek sa začala okolo roku 1926, no v 60. rokoch zanikla.
